Športový klub Lido neustále rastie a okrem širokého tímu trénerov je na zabezpečenie jeho efektívneho fungovania potrebná aj práca tímu ľudí, ktorí sa starajú o organizačné záležitosti, klubový menežment, marketing či nevyhnutnú administratívu. V ďalšej časti našej mimosezónnej série článkov sa pred mikrofón postavil ten najvyšší Liďák zo všetkých, a to nielen fyzickou výškou, ale aj pozíciou, ktorú v rámci klubových štruktúr zastáva. Na otázky odpovedal predseda športového klubu Lido Pavol Veninger.
Florbal ako šport počas obdobia posledných rokov napreduje raketovou rýchlosťou. Dôkazom toho je aj konštantne narastajúca úroveň slovenskej najvyššej súťaže, ktorá sa aktuálne hráva v neporovnateľne vyššom tempe, ako tomu bolo 4-5 sezón dozadu. V dnešnom modernom ponímaní to už nie je iba o taktickej pripravenosti a talente hráčov, ktorý rozhoduje. Bez profesionálnej fyzickej a kondičnej prípravy nie je možné konkurovať najlepším. Túto skutočnosť sme pochopili aj u nás v ŠK Lido. Po sezóne 2021/2022 sme preto nadviazali spoluprácu s jedným z najväčších odborníkov na silovú a kondičnú prípravu na Slovensku Pavlom Štelmachom. V ďalšom dieli série článkov z uhorkovej sezóny sme vyspovedali práve jeho.
Uplynulý víkend sa v Slovenskom olympijskom a športovom múzeu v Dome športu v Bratislave uskutočnil Galavečer florbalových osobností, počas ktorého boli vybraní hráči, rozhodcovia a funkcionári z florbalových kruhov ocenení za dosiahnuté výsledky v sezóne 2023/2024. Okrem lídrov súčasnosti, či už na ihrisku, alebo mimo neho, boli odovzdané aj čestné ocenenia osobnostiam, ktoré sa zapríčinili o dlhdobý rozvoj florbalu v rôznych smeroch. Najlepším florbalistom Slovenska sa stal už po niekoľkýkrát v rade neohrozený Michal Dudovič, medzi ženami triumfovala teraz už bývalá dlhoročná repreztantka Slovenska Alžbeta Ďuríková. Z majstrovského kolektívu našich mužov sa ocenenie ušlo až trom liďákom, konkrétne Jakubovi Horeckému, Lukášovi Nôtovi a Petrovi Nehilovi. Do florbalovej histórie sa teda po tímovom úspechu zapísali aj ako individuality.
Pri organizácii jednotlivých ligových kôl vo všetkých kategóriách sú florbalové kluby nútené personálne
zabezpečiť okrem rozhodcov, časomeračov, zapisovateľov a usporiadateľov taktiež veľmi dôležitú pozíciu
zdravotníka, bez ktorej obsadenia sa žiadny florbalový zápas nemôže uskutočniť. Ich práca je veľmi často
nedocenená a fanúšikovia často nevidia, že okrem dozerania na zápasy pokrýva ich činnosť omnoho
väčšiu škálu povinností. V druhej časti našej mimosezónnej rubriky sme sa preto porozprávali s Meggy
Kalinovou, vedúcou tímu zdravotníkov, ktorí u nás pokrývajú zdravotnícke povinnosti od prípraviek až po
mužov.
Klub - so 7. 9. 2024 - Franek Michal
Fotograf Hugo Votruba: "Najradšej fotím brankárov. Sú vizuálne pestrejší a dostávajú sa do viacerých póz."
Už o 7 dní sa florbalovým fanúšikom otvoria brány slovenskej najvyššej florbalovej súťaže, ktorá odštartuje svoju 24. sezónu. Zostávajúci priestor offseason sme preto využili na posledný rozhovor z rubriky "Uhorková sezóna." Pred redakčný mikrofón sa postavila osobnosť, ktorá je s Lidom v pravidelnom spojení už niekoľko rokov a v poslednej sezóne sa stalo len veľmi zriedka, že by prezenčne vynechala nejaký z domácich zápasov. Človek, ktorý do veľkej miery môže za to, že momentky zo zápasov, ktoré hráči publikujú na svojich účtoch na sociálnych sieťach, dosahujú také astronomické počty označení "páči sa mi to" a lámu srdcia zamilovaným fanúšičkám. Na otázky odpovedal fotograf Hugo Votruba.
Aké boli tvoje fotografické začiatky?
Moja vášeň pre fotografovanie zahorela ešte na základnej škole, keď mi sesternica požičala klasickú zrkadlovku Minolta XG2 a dovolila mi vyvolávať fotky v jej tmavej komore. Ona to bola vlastne kúpeľňa, ale tmavú komoru robí vybavenie a kúpeľňa je pre navodenie čo najtemnejšej atmosféry v byte logická voľba. Nejakým spôsobom vytušila, že by som mohol zdieľať jej koníček. Od tohto momentu ma fotografovanie drží až dodnes a dokonca som aj zberateľom fotoaparátov. Asi neprekvapí, že sa zaujímam najmä o Minolty, doma mám asi 35 kusov. Analógovej fotografii na film sa s prestávkami stále venujem, ale od vysokej školy som už začal uprednostňovať digitál.
Ako vznikla tvoja spolupráca s Lidom?
Lido registrujem tiež od základnej školy, vďaka Paľovi Veningerovi, ktorý bol môj spolužiak a v tom čase začínal v klube chytávať. V roku 2017 sa ma opýtal, či by som im nechcel v Lide nejako pomôcť. Zrejme mal na mysli pomoc pri stolíku na zápasoch. Mňa napadlo, že mám doma foťák s ktorým by som mohol byť užitočnejší. Pali súhlasil a ja som nafotil svoj prvý florbalový zápas, doteraz si na to pamätám. Až po niekoľkých rokoch som sa dozvedel, že ten zápas rozhodoval o zotrvaní v extralige a teda bol veľmi dôležitý, nielen pre mňa, ale pre celú existenciu klubu. Reakcia na fotky bola pozitívna a od tej chvíle som bol pozývaný fotiť klubové zápasy častejšie a častejšie.
3. Fotíš okrem florbalu aj iné športy?
Áno, tiež ma to baví a posúva vpred. Fotím aj hokej, futbal, volejbal či lakros a obzerám sa po ďalších športoch. Aj z pohľadu fotografa je každý šport iný a vyžaduje trochu iný spôsob a štýl fotenia. Takže skúsenosti z iných športov mi v konečnom dôsledku pomáhajú aj vo florbale.
4. Vynímajúc športové podujatia, čo všetko spadá do tvojho portfólia?
Som profesionálny fotograf, takže pôsobím aj v iných oblastiach. Dlhodobo fotím popri športe aj gastro, kde mám spoluprácu s jednou známou značkou. A potom klasicky produkty, portréty a podujatia. Moje vybavenie a reportážne zručnosti zo športu sa totiž dobre uplatnia aj pri oslavách, svadbách a stužkových.
5. V čom je fotenie florbalu odlišné od fotenia napríklad stužkových alebo svadieb?
Športy sú vo všeobecnosti oveľa rýchlejšie ako stužkové a svadby. Dokonca aj koncerty sú pomalšie, o portrétoch ani nehovorím.
Takže pri športe sa musím rýchlo rozhodnúť, ktorý z dvoch fotoaparátov použijem, čo chcem vlastne zachytiť a ešte to aj stihnúť odfotiť. Na akciách mám času viacej a viem vyskúšať viac nastavení alebo kompozícií. Tým nechcem povedať, že je to jednoduchšie, len to nie je tak rýchle.
Druhý rozdiel je v technike. V rýchlom športe sú aj rýchli hráči. To pre fotografa znamená, že ak nemajú byť rozmazaní, tak musí investovať do kvalitného fotoaparátu aj objektívov. Fotograf na stužkové by mal mať svetelné objektívy, fotograf halových športov ich mať musí. A v tomto to už mám jednoduchšie, pretože mám nakúpenú techniku špecificky na šport. Objektív, ktorým fotím v slovenskej hale, kde polovica reflektorov šetrí elektrinu nemá problém s tým, že sa pani profesorka postaví pri stužkovaní do tieňa.
6. Odhadom aké množstvo finančných prostriedkov si počas svojej fotografickej kariéry už investoval do vylepšovania svojich fotoprístrojov?
Dalo by sa povedať, že všetko, čo som zatiaľ fotením zarobil a ešte niečo naviac. V absolútnych číslach je to okolo 20000,-€. Ale nákupný zoznam, do budúcnosti je ešte dlhý...
7. Máš nejaké fotografie zo zápasov Lida, na ktoré si obzvlášť hrdý - ktoré podľa teba spĺňajú svetové parametre?
Z každej sezóny mám fotky, ktoré sa mi páčia a sú objektívne dobré. V agentúre Reuters majú určite aj lepšie, ale zrejme nie zo slovenského florbalu. Ako moju najobľúbenejšiu by som asi označil túto, kde Lukáš Nôta po Pagáčovej prihrávke prekonáva brankára košického ATU.
8. Kto z Liďákov je pri fotení zápasov najfotogenickejší, a naopak, kto je pred objektívom najväčšia ohava?
Najradšej fotím brankárov. Hráčov v poli viem odfotiť iba ako bežia alebo strieľajú. Brankári sú vizuálne pestrejší a dostávajú sa do viacerých póz.
Najväčšie ohavy sú hráči, ktorí pri sústredení sa vyplazujú jazyk alebo robia grimasy. Chápem, že je to normálne, ale tie fotky potom obvykle nemôžem použiť. Konkrétne ich menovať nebudem, ale môžete si odvodiť, ktorí sú to - tí, čo sú zachytení na najmenšom počte z publikovaných fotografií.
Hugovi ďakujeme za rozhovor a dúfame, že ho fotenie florbalu tak skoro neomrzí, aby sme mohli byť pravidelne zásobovaní vysokokvalitným fotografickým materiálom!