Po dlhšej odmlke spôsobenej štrajkom niektorých pracovníkov našeho webu (na ktorých sa nehneváme) prinášame ďalší rozhovor z radov našich hráčov. Tentokrát sa nám podarilo odchytiť veľkú rybu, kapitána "B" tímu, Davida Brauna. Človek by si povedal, že takú osobnosť ani netreba predstavovať, ale čo naozaj o odchovancovi vieme? Zistíme v rozhovore!

Predstav sa nám prosím v krátkosti. Ako sa voláš, odkiaľ si, kde študuješ/pracuješ a ako si sa dostal k florbalu v Lide...

Volám sa David Braun, mám 25 rokov, pochádzam z Bratislavy, kde aj žijem, študujem a pracujem. Aktuálne študujem na Prírodovedeckej fakulte UK v magisterskom stupni odbor zoológia. Zároveň aj pracujem... čo iné mi zostáva :) K florbalu ma priviedol vtedajší prezident (klubu, pozn. red. =)) a hráč Anton Wilsch.

V Lide si toho zažil naozaj neúrekom. Videl si azda všetky tváre, hral si všetky ligy, vyskúšal si si všetky pozície v klube, všade si bol, všetko si videl. Aký je to pocit byť takýmto "pamätníkom"?

Za tých 10 rokov som bol snáď pri všetkých dôležitých myľníkoch v našom klube. Bol som pri zakladaní klubu, pri úspechoch, či už domácich alebo zahraničných ale rovnako tak aj pri neúspechoch a veľkých krízach, ktoré hraničili s rozpadom klubu. Pamätám si najväčšie hráčske, či funkcionárske osobnosti. Odohral som vyše 200 extraligových zápasov za A tím, asi 100 zápasov za B tím v 3. lige, desiatky turnajov. Vyskúšal som takmer všetky herné pozície od obrancu, cez centra až po krídlo. Niekoľko rokov som pôsobil tiež ako funkcionár, teda manažér pre mládež, ako tréner mládeže a tiež kondičný tréner pre mužské a ženské tímy. Za tento veľmi dlhý čas som začal klub vnímať ako rodinu, s ktorou som prežíval dobré aj zlé časy a nikdy by som ju nevymenil za inú :)

Vo všeobecnosti je známe, že s hráčkou žien, Máriou Brezániovou, tvoríte jeden z liďáckych florbalových párov. Od osudného dňa, keď doviedla brata na tréning žiakov sa tvoj postoj k florbalu citeľne zmenil. Neláka ťa aspoň trošku vrátiť sa do starých "florbalových" koľají?

Čakal som podobnú otázku :) Je pravda, že od spomínaného okamihu som výrazne prehodnotil množstvo času stráveného s florbalom. Myslím, že pre každého, kto je zaľúbený je to úplne normálne. Zároveň Majka má florbal rovnako rada ako aj ja. Avšak táto zmena bola spôsobená skôr mojím uvedomením, že florbal netvorí stred vesmíru a rozhodne ma neuživí. Je pre mňa stále veľmi dôležitý ale už iba ako koníček, nie ako životný štýl.

Teraz si kapitán "Béčka", ktoré v uplynulej sezóne dosiahlo úspech v podobe 4. miesta. Páči sa ti tvoja pozícia v ňom a spôsob akým sa tím formuje?

Je pravda, že v B tíme som sa znova florbalovo našiel. Je to možno spôsobené aj mojim prechodom z obrany do útoku, kedže mám teraz úplne iné úlohy než aké som mal v A tíme. O to viac ma teší, že mi chalani dôverujú a ja nosím na ruke kapitánske céčko. Túto sezónu nám medajla ušla iba o skóre, tak verím, že budúcu už to vyjde. Káder na to máme a postupom Sniperov do vyššej ligy, zase o jedného silného súpera menej :)

Čas na chvíľku pravdy. Rozmýšľal si niekedy aj o prestupe do iných bratislavských klubov?

Myslím, že odpoveď na túto otázku som už načrtol vyššie. Mal som už viaceré ponuky do iných bratislavských klubov, no moje srdce bije iba pre jeden :)

Ak niekedy ukončíš kariéru (možno v päťdesiatke =)), tak by si sa chcel vrátiť ako tréner mládeže, poprípade trúfnuť si aj na miesto lodivoda "A" tímu?

No to ťažko povedať. Možné je všetko ale budem tajne dúfať, že v tom čase už bude florbal šport číslo 1 na Slovensku a tréneri budú mať kráľovské platy :)

Mohol by si zaloviť v svojich bohatých spomienkach a vytiahnuť nejakú "story"?

Takých by bolo :D ale jedna spomienka sa mi vynára vždy znova a znova. Keď sme boli na našom prvom Czech Opene. V týchto dobách sa ešte zápasy mužskej kategórie nečlenili na "elite" a "muži" ako je to teraz. Pred našim zápasom hrali svoj zápas Pixbo a Střešovice. Hralo sa v hale Sparty, kde bolo na ich zápase asi 8000 divákov. Tak je jasné, že sme mali všetci stiahnuté žalúdky, že nás uvidí toľko ľudí. Išli sme sa prezliecť do šatne. Medzitým zápas skončil a išli sme na radu my. Vyšli sme zo šatne na hraciu plochu a z 8000 divákov zostali v hale asi 10 :DDD

Je na záver ešte nejaký odkaz, ktorý chceš zanechať fanúšikom, spoluhráčom, funkcionárom alebo ďalším generáciam?

Ako bolo vždy mottom v našom klube. Hlavné je sa zabaviť... úspech potom príde aj sám :) ale vážne... všetkým liďákom, liďáčkam a liďáčikom prajem úspešnú nadchádzajúcu sezónu, nech vás zranenia obchádzajú a poslúchajte trénerov... vedia čo robia :)

Srdciarovi Davidovi ďakujeme za rozhovor a želáme veľa zdaru nie len v tom florbalovom, ale aj v osobnom živote!

Rozhovor sprostredkoval: Pavol Veninger