Na úvod našim čitateľom priblíž, ako si trávil "offseason." Čím si si vypĺňal voľné týždne od finále play-off do začiatku letnej prípravy?

Popravde, už by som rád zažil nejaké voľné týždne aj ja. Tým že trénujem aj mládež, tak som stále v tréningovom, či zápasovom cykle. Zároveň pre nás ako trénerský štáb začala hneď skončením sezóny príprava na tú novú, čo zahŕňa veľa telefonátov, stretnutí a hodín za počítačom. Voľného času teda nie je veľa, ale snažím sa ho venovať rodine a aktuálne veľa pracujem na záhrade a pri dome, vďaka čomu prichádzam na iné myšlienky.

Začal by som prvou polovicou základnej časti, ktorou sme prešli ako nôž maslom, a síce bez prehry. Všetkých 11 extraligových oponentov sme dokázali v prvom “kolečku” zápasových meraní síl zdolať. Takýto počin sa nám podaril prvýkrát v klubovej histórii. Čím to bolo?

V prvej polovici malo družstvo tak, ako každý rok v tejto fáze, dostatok energie. Chalani boli nabudení a chceli dosiahnuť opäť najvyšší cieľ. Herne to však napriek dobrým výsledkom nebolo úplne ideálne a veľakrát sme si povedali, že sme zvíťazili aj napriek tomu, že sme nezahrali dobrý zápas alebo svoj štandard. Svedčí to jednoznačne o tom, že káder bol veľmi silný, či už na ihrisku alebo mentálne, a že sme dokázali nájsť cestu k víťazstvu, aj keď to nebolo ideálne.

V 12. kole sme utrpeli prvú prehru v sezóne, o ktorú sa postarala FBK Nižná. Nasledovali dva výborné zápasy so Žilinou a trenčianskym AS, ktorý sme aj s čisto juniorskou treťou formáciou vyhrali "na nulu." Ako si spomínaš na tento divoký december?

Dovolím si tvrdiť, že prehrať sme potrebovali, aby sme trochu klesli na zem, vrátili sa k pokore a tvrdej práci, ktoré tento tím vždy zdobili. Je to možno paradox, ale boli sme na vrchole tabuľky, vyhrávali sme a po jednom prehratom zápase sme situáciu riešili ako keby nám hrozil zostup z ligy. Bolo dôležité, že realizačný tím, ako aj hráči, sme k tomu pristúpili zodpovedne, povedali sme si otvorene a úprimne dôležité veci a vďaka tomu sme sa vrátili opäť na víťaznú vlnu.

Prelom kalendárnych rokov býva každoročne Achilovou pätou nášho tímu. Nie je to tak dávno, čo sme v "trojkráľovom" zápase po vianočnej prestávke podľahli Florku Košice s tým, že už v 25. minúte súper viedol 1:8. Tentokrát sme v otváracom januárovom meraní síl nestačili na 1.FBC Trenčín, a hneď o týždeň sme prehrali aj v mestskom derby so Snipers Bratislava. S odovzdanou Detvou sme si v 17. Kole síce poradili, no január uzavrel opäť nevydarený zápas, tentokrát s bratislavským Capitolom, neskorším vypadávajúcim tímom z extraligy, kde sme sa v poslednej desaťminútovke triasli o výsledok. Prečo sa nám rok čo rok nedarí eliminovať tieto výpadky?

Myslím, že nám jednoducho nesvedčí dlhá zápasová pauza počas Vianoc, pretože nás vyhodí z herného rytmu. Chalani počas Vianoc trénujú väčšinou individuálne a potom im chvíľku trvá, kým sa opäť sformujú a naskočia do riadneho rytmu. Zároveň si to robíme trochu aj sami, pretože na to skrátka myslíme. Už pred vianočnou prestávkou počúvam hlasy z kabíny, ktoré burcujú k tomu, aby sme dôkladne makali počas Vianoc, pretože príde krízový začiatok roka. Bol by som rád, keby sme januárové zápasy už nevnímali nijak inak, ako bežný ligový zápas bez ďalších iných prívlastkov.

V posledných zápasoch základnej časti sme ukázali našu pravú tvár a troma dominantnými výhrami v rade sme si upevnili druhé miesto v tabuľke. Za zmienku stojí najmä zápas s Tsunami Záhorskou Bystricou, ktorý sme vyhrali historicky najvyšším gólovým rozdielom. Čo spôsobilo takúto výkonnostnú vzpruhu?

S blížiacim sa play-off sa s hráčmi každý rok akoby zázračne niečo udeje. Mňa ako trénera to veľmi neteší, pretože očakávam od hráčov vysoký štandard počas celej doby trvania sezóny. Keďže som bol aj ja kedysi hráč, tak viem, že záverečná časť sezóny má špecifický nádych. Je to jednoducho niečo špeciálne. Myslím, že práve preto boli posledné kolá herne aj výsledkovo lepšie.

Na úplne posledný zápas základnej časti sme vycestovali do Košíc, kde sme čelili tamojšiemu Florku. Výhra, ani prehra by na našom postavení v tabuľke už nič nezmenili. Papierovým outsiderom sme však v “zápase o nič” podľahli 3:6. Zlé jazyky šírili konšpirácie, že sme zápas úmyselne vypustili. Viete sa k týmto osočovaniam vyjadriť?

Veľa hráčov dostalo na tento zápas voľno, aby poriadne zregenerovali na play-off. Šancu dostali aj hráči zo širšej rotácie. Nastavenie na zápas, v ktorom prakticky nebol na hráčov vyvíjaný žiadny tlak, bolo paradoxne hrozné. To, čo som spomínal o nastavení hláv na play-off zrazu zmizlo. Jednoducho, každý chcel zápas len odohrať a nezraniť sa. Okrem toho poviem trénersky na rovinu, že sme vedeli, že si Florko zrejme vyberieme do play-off, takže sme taktiku na tento zápas oproti štandardu zmenili o 360 stupňov, aby sme súpera zmiatli. Hrali sme teda úplne niečo iné ako celý rok, čo samozrejme muselo byť vidieť. Žiadne úmyselné vypúšťanie v tom však nebolo. Každý, kto sa tomu trochu rozumie, by urobil pred play-off to isté, ako my.

Tím FK Florko Košice sme si napokon vybrali za nášho štvrťfinálového súpera. Prečo sme si z trojice FK Florko Košice, Snipers Bratislava a FBC Grasshoppers AC Uniza Žilina vybrali práve Florko?

Florko malo mladý tím a vedeli sme, že to môže byť ich slabina. Zároveň z troch tímov, ktoré sme mali na výber, bolo Florko tímom, cez ktorý sme videli ľahšiu cestu, ako cez mestské derby, či Žilinu, s ktorou ťaháme päťzápasové serie.

Mali pri výbere súpera slovo aj hráči, alebo išlo čisto o rozhodnutie realizačného tímu?

Tak ako každé play-off, aj teraz nás zaujímal názor hráčov. Je to podľa mňa dôležité, pretože chcete hrať proti tímu, proti ktorému sa vašim zverencom hrá dobre. Zároveň pre našich hráčov v rámci trénerského štábu rozanalyzujeme súperov aj z nášho pohľadu, čím im trochu pomôžeme vo výbere. Výber súperov je teda kolektívnym rozhodnutím všetkých zainteresovaných.

Súpera sme zdolali 3:1 na zápasy. Domáce zápolenia sme zvládli prakticky "v suchom tričku," no odvety boli veľmi náročné. Ako si spomínaš na jednotlivé zápasy?

V prvom zápase nám vyšlo asi všetko na čo sme siahli. Bolo to až neuveriteľné, že sme naozaj zo všetkého dali gól. Chalanom to pridalo potrebnú sebadôveru a aj vďaka tomu sme zvládli aj druhý zápas. Na východe sa hrá vždy ťažko a vedeli sme to. Florko vrhlo do tretieho zápasu úplne všetky svoje zbrane a vyšlo im to. Našli cestu k víťazstvu a to je v play-off kľúčové. Nepochyboval som však, že v sérii budeme úspešní. Florko nakoniec sériu nepustilo zadarmo, čo vnímam pozitívne, pretože nás to pripravilo na ďalšie kolá.

V treťom zápase sme dostali pomerne kuriózny gól dve sekundy pred koncom desaťminútového predĺženia. Pamätáš si ešte na tento moment, alebo si ho už vytesnil?

Pamätám si to veľmi dobre a stále to mrzí. To, či to gól bol, alebo nebol, už riešiť nebudem. Myslím, že na mieste sme to riešili dostatočne. Treba si z toho zobrať ponaučenie. Súpera sme nemali vôbec pustiť do podobných šancí a mali sme predĺženie hrať lepšie a mať ho viac pod kontrolou.

V štvrtom zápase rozhodli o našom postupe do semifinále najmä špeciálne situácie. Bol práve toto recept, ako prelstiť húževnatý obranný val súpera?

Vo všetkých zápasoch, ale v štvrtom obzvlášť, nám robil problém najmä brankár súpera. Ten načasoval formu výborne a pochytal skvelé veci. V hre sme mali stále navrch, avšak chýbalo nám prekonanie posledného hráča súpera. Vďaka "special teams" sme nakoniec dokázali byť dostatočne efektívni a preklopiť zápas na našu stranu. Schopnosť vedieť sa spoľahnúť na presilové hry, resp. hry v oslabení určite patrí k základným stavebným kameňom tímu, ktorý má tie najvyššie ambície.

Do semifinále nám prischol tím žilinských "kobyliek." Hneď v otváracom zápase na domácej palubovke, kde bývame dominantní, sme ťahali za kratší koniec. Čomu pripisuješ toto zlyhanie?

Žilina mala v tomto ročníku opäť výborný tím. V prvom zápase nám pomerne veľa veci nevyšlo, neplnili sme svoj gameplan a robili sme veľké množstvo chýb.

Ďalšie tri zápasy v sérii sme už zvládli a postúpili sme do vytúženého finále. V čom sme boli lepší ako Žilina?

Myslím, že sme to zvládli lepšie takticky a tímovo. Zápasy v Žiline nám sadli skvele. Tím bol nastavený víťazne, neriešilo sa nič iné, len to, ako dotiahnuť zápasy do víťazného konca. Eliminovali sme najväčšie hrozby súpera, a naopak, naše silné zbrane sme naplno rozbalili. Na tieto zápasy rád spomínam, dobre sa počas nich koučovalo a aj sa na predvedený florbal muselo veľmi dobre pozerať.

Finále pripravilo slovenským florbalovým fanúšikom nečakane rýchly proces. Na víťaza základnej časti z Trenčína sme nestačili ani v jednom finálovom zápase. Čomu pripisujete toto zlyhanie?

Z môjho pohľadu sme nehrali úplne ideálne počas celého play-off. Oproti minulým dvom rokom sme nezachytili formu a celé sa to na nás zosypalo vo finále. Kombinácia zranení kľúčových hráčov, únavy a nižšej výkonnosti sa ukázala v tom, že Trenčín nás v zápasoch skratka prešľapal. V každom zápase sme však mali nejaký dobrý úsek. Najviac asi mrzí premrhanie dobrého náskoku v prvom zápase, čo zrejme nastolilo smer celej série. Keď chcete byť majster, musíte byť lepší ako súper viac ako len časť zápasu. Tento rok to splnil Trenčín.

Je niečo, čo si si z tejto mentálne náročnej porážky odniesol do ďalšej trénerskej kariéry?

Určite áno. Je to súhra vecí, ktoré nás môžu opäť posunúť ďalej. Či už ide o prácu s kabínou počas, či mimo zápasov, alebo dodržiavanie zaužívaného mikrocyklu. Práve toto je vec, ktorú sme pred finále zmenili, a ktorú s odstupom času vnímam ako chybný krok. Finálové dva týždne sme odtrénovali v Malackách a teda na mieste, kde bežne netrénujeme. K tejto zmene sme pristúpili s dobrým úmyslom, aby si chalani zvykli na tamojšiu palubovku. Na hráčov však táto zmena zapôsobila skôr negatívne.

V sezóne 2025/2026 sme obhájili druhé miesto a stali sme sa vicemajstrami Slovenska. Panuje spokojnosť s konečným umiestnením?

Za štyri sezóny, ktoré som v klube, sme štyri roky v top 4 a tri sezóny v rade vo finále. Samozrejme nás mrzí, že sme opäť zastavili tesne pred vrcholom, pretože cieľ sme mali len ten najvyšší. S odstupom času to však vnímam ako dobre odvedenú dlhodobú prácu. Ukázali sme, že to, že bojujeme o najvyššie miesta, nie je náhoda.

Môžeš na záver zvedavým fanúšikom prezradiť, či ťa aj v ďalšej sezóne uvidíme pri extraligovom "áčku" s tabuľou v ruke?

S klubom som sa dohodol na pokračovaní pri mužoch aj počas ďalšej sezóny, takže sa teším, že to spolu rozbalíme znovu. Verím, že fanúšikov budeme aj v nasledujúcej sezóne tešiť pekným florbalom.

Zdroj foto: Hugo Votruba/ŠK Lido Prírodovedec