Cez víkend sme vycestovali do Trenčína, kde štartovala finálová séria Florbalovej extraligy mužov, v ktorej čelíme víťazovi základnej časti 1. FBC Trenčín. Do finálovej série vstupujeme tretíkrát v rade, no s Trenčínom sme sa v priamom boji o titul ešte nestretli. Naposledy sme sa s „Efbécéčkom“ vo vyraďovacích bojoch konfrontovali pri našich premiérových postupoch medzi štvoricu najlepších v sezónach 2021/2022 a 2022/2023, no v oboch prípadoch bol vtedajší neskorší majster nad naše sily. Dnes sú však oba tímy takmer kompletne vymenené a pred finále boli šance uspieť na oboch stranách maximálne vyrovnané. Napriek tomu súper v oboch stretnutiach florbalovo dominoval. Naša hra vôbec nepripomínala obraz, ktorým sa chceme prezentovať, nedodržiavali sme naordinovaný gameplan a kopili sme jednu fatálnu individuálnu chybu za druhou, ktoré súper kruto trestal. Po dvoch bolestivých porážkach sme tak krok od vypadnutia.
Uplynulý víkend boli na programe odvetné súperenia v rámci semifinále slovenskej florbalovej extraligy, kde nám osud do cesty postavil tím FBC Grasshoppers AC UNIZA Žilina. V otváracích stretnutiach na domácej pôde sme dokázali zvíťaziť len raz, a tak sme na horúcu žilinskú palubovku cestovali s vyrovnanou zápasovou bilanciou 1:1. Ak sme chceli pomýšľať na postup do finále, museli sme byť v nehostinnom prostredí metropoly severu stopercentní. Napriek vyrovnanému priebehu oboch zápasov do posledných minút sa nám náš stanovený cieľ splniť podarilo. Dve vybojované víťazstvá znamenajú, že po roku opäť prekročíme brány finále!
Cez víkend sme na domácej palubovke odohrali otváracie semifinálové stretnutia s FBC Grasshoppers AC UNIZA Žilina, a síce so súperom, ktorý nám v druhom kole play-off prischol už druhý rok v rade. Minuloročná séria ponúkla päťzápasovú drámu, ktorej vyústením síce bol náš postup do finále, no pre jeho dosiahnutie sme si museli siahnuť až na samé dno síl. Do aktuálnej série sme však nevstúpili vôbec dobre. V prvom zápase sme neplnili pokyny naordinované trénerským štábom a prispôsobovali sme sa hernému prejavu súpera, čo rezultovalo v prehru. V nedeľnej odvete sme sa už vrátili k starému známemu lido-florbalu a po, najmä v defenzíve, koncentrovanom výkone, sme Žiline nedovolili vsietiť ani jeden gól z hry. V kombinácii pevnej obrany s produktivitou prvej formácie sme dokázali sériu vyrovnať.
Počas víkendu sme cestovali do Košíc, kde nás čakali odvetné duely v rámci štvrťfinálovej play-off série s tamojším Florkom. Na domácej palubovke sme boli stopercentní a so súperom sme si v oboch úvodných stretnutiach poradili bez väčších problémov. Dve výhry znamenali štvrťfinálový mečbal. Vedeli sme však, že v Košiciach nás nebude čakať nič ľahké. Florko vie byť v domácom prostredí nepríjemným súperom, nehovoriac o situácii, kedy nastupujú do stretnutia s nožom vypadnutia na krku. V najkratšom možnom čase sa nám sériu ukončiť nepodarilo, no v nedeľu sme si už zápas ukontrolovali do víťazného konca. Triumf 7:3 rozhodol o našom postupe medzi najlepšiu štvorku! Za brány semifinále nazrieme piatu sezónu v rade.
18. kolo extraligového kolotoča sa organizovalo Lido v novootvorenej hale vo Svätom Jure. Školská hala výborná, no celý organizačný tím čakala neľahká úloha, nakoľko v hale neboli ani mantinely, ani brány, ani časomiera, ani hráčske lavičky a všetko sa tam muselo doniesť. Síce po istých drobných peripetiách, ale predsa len sa všetko zvládlo a hala bola pripravená na extraligové zápolenie. Touto cestou by sme sa chceli poďakovať pánovi Dobrovodskému, že spolu so synom Danom všetko super zmenežovali a taktiež netreba zabúdať na všetky frajerky, funkcionárov, hráčov, šoférov, že nelenili a pomohli so všetkým čo sa dalo. Samozrejme ďakujeme aj tímu FBC Mikuláš Prešov za spoluprácu pri všetkom o čo sme požiadali.
Čo sa samotného zápasu týka, tak na "injury list" sa pridal Jožko Letaši a definitívne sa pri piatočných raňajkách dorazil Ringer a s nohou v sadre sa pridal do "lajny o barlách" k Paulikovičovi a Vargovi. Na svoje miesto v zostave sa vrátil Slezák a ďalší hráči, ktorí vystužili rady Mravenečníkov bola nová akvizícia z Topoľčian Jakub Gálet, a útočník našej rezervy Peťo Bednárik. Bol to práve Peťo, čo sa ako prvý zbavil počiatočného stresu a v 9. minúte svojou prvou strelou na bránu prekonal Sninčáka a poslal tak Lido do vedenia. Hra počas tretiny bola dobrá, jedine jej chýbalo troška viac pokoja, k čomu smerovali aj slová, ktoré padali z úst Paulikoviča v šatni po 20 minútach, keď to bolo 1:1 po tom, čo Komínek niekoľko sekúnd pred koncom vyrovnal. Šance boli však na oboch stranách, jednou robinzonádou sa zaskvel Dobrovodský.
Prvá polovica druhého dejstva bola jasne v réžii domácich, keď sa v 6. minúte so šťastím presadil Slezák. Áno milí priatelia, čítate správne slovo šťastie a Slezák v jednej vete! O necelé dve minúty Pagáč našiel medzi hráčmi Gáleta, ktorý z ťažkej pozície prejavil svoj inštinkt zabijaka a dokázal poslať ťažko chytateľnú strelu k ľavej Sninčákovej žŕdke. Hostia sa potom trochu spamätali a začali viac ohrozovať domácu svätyňu, avšak boli sme to my, čo zvýšili na rozdiel troch gólov. Gálet využil dieru pri striedaní hostí, poslal do brejku Pagáča a ten (ako poslednou dobou na tréningu) skoro roztrhol polepené sito a vymietol pavučiny v pravom hornom rohu súperovej brány. Ďalším efektným zákrokom ako z NHL sa blysol náš strážca a na bruchu dokázal vykopnúť špičkou nohy loptu smerujúcu do brány. Napriek tomu, necelú minútu pred koncom sa presadili Prešovčania, keď ďalekonosnou strelou uspel Sikorjak.
Posledná tretina nebola vôbec sranda. Hostia zapli na vyššie obrátky a od začiatku boli nebezpečnejším tímom. Šance na skórovanie sme mali aj my, no Günther spomínal na staré časy a v pozíciách na zakončenie vždy hľadal iba Vasilenka =). V 46. minúte výborne zabojoval Gažík, vyhral súboj, prihrávkou našiel Bencela a Rastík so strelou neotáľal a dostala sa až pod brvno - 5:2. O pár sekúnd na to sa však dostal na trestnú lavicu Bednárik a Prešovská presilovka úradovala - 5:3. Keď v 55. minúte Magura znížil na 5:4 a v 56. minúte bol vylúčený Štefanec za sekanie, tak to nevyzeralo veľmi dobre, no Fantastic 4 sa držala statočne a najmä Slezák s Güntherom hrali ako Andrej Kazimír v najlepších časoch a slovo bolesť vyhodili z hlavy. Horšie prišlo, keď 168 sekúnd do konca bol vylúčený Pagáč za nedovolenú vzdialenosť a poslal tak svoj tím do troch. Pieseň sa však opakovala. Liďácke hradby blokovali ako Stalingrad a Dobrovodský sa až na jednu výnimku musel iba presúvať. InvaLIDO tak dôležité tri body ubránilo a chalani sa môžu tešiť z ôsmeho miesta.
Potešilo: zodpovedný, 60-minútový výkon, zvládnuté oslabovky, efektivita streľby, prvé góly Bednárika a Gáleta (kasička sa potešila =))
Sklamalo: vylúčenia v závere
Florbalové ozveny, anonym:
"Len aby sa mal kde ten Jožko (Letaši) vrátiť. On nikdy nemal 1+2!" (dve asistencie, kto to kedy videl =))
O ďalšie dôležité body sa bude bojovať 10.2. na horúcej pôde v Sabinove, čiže ak máte náhodou cestu tak neváhajte a zastavte sa!