Prečo stále zotrvávam? Vlastne ani neviem.. florbal je taká bežná súčasť môjho života! Zuzana Šišmišová

09.10.2014 19:34

 

Prišiel ten čas, aby sme sa opäť jednému z liďákov votreli pod kožu. Tentokrát nám taje svojho nielen florbalového života odhalila trénerka, vedúca tímu žien a v neposlednom rade i hráčka Zuzka Šišmišová.

 

Začali by sme i netradičnejšie, ale tak pár slov o sebe nikdy nezaškodí...

Volám sa Zuzka Šišmišová, moje rodné mesto je Bratislava a už od narodenia vyrastám v prekrásnej bytovke v centre Ružinova. Momentálne študujem na Stavebnej fakulte STU inžiniersky odbor Nosné konštrukcie stavieb, no uvidíme ako dlho mi to vydrží. Vďaka tomuto jedinečnému prostrediu veľa voľného času nemám, no podarilo sa mi za posledné roky vybudovať značný návyk na kofeínové produkty, úspešne však už niekoľko hodín abstinujem ;).

 

Každý z nás ma svoj florbalový príbeh. Prezraď nám ty ten svoj. Ako sa do rúk dostala florbalka, čo ťa privialo do Lida a prečo si v ňom naďalej zotrvala?

K florbalu ako takému som sa dostala úplnou náhodou. Tento príbeh je už temer rovnako otrepaný ako rozprávanie o betónových kvádroch na diaľnici a pohotovostnej pristávacej dráhe. Keď som prišla na vysokú školu a po prvom semestri som zistila, že mi akosi chýba nejaký pohyb, kde by som sa odreagovala, zapísala som si popri povinnom plávaní aj futbal. Keď začal ďalší semester, nevedeli sme si s kamarátkou nájsť futbal u Horniaka (pozn. redakcie – Zuzkin obľúbený učiteľ telesnej) tak, aby sedel obom do rozvrhu. Vtedy zahlásila, že si zapíšeme florbal. Vôbec som si nevedela predstaviť, že by som dačo také mohla hrať, však som v živote predtým nedržala hokejku! No ale ukecala ma. (Týmto pozdravujem spolužiačku Zuzku G. ;)) A tak som začala hrávať florbal. Po semestri mi pán Horniak povedal, že s doktorandmi hráva jedna baba, a že zháňa baby do normálneho florbalového klubu - či by som to nechcela skúsiť. No, priznám sa, bola som zo začiatku skeptická, no keď som stretla tú babu – Zoru, bola som ešte skeptickejšia ;). Začiatky boli zvláštne, no postupom času sa to rozbehlo a utriaslo do znesiteľnej formy. V tej dobe som v podstate prestávala tak aktívne skautovať a toto bola príjemná alternatíva voľnočasovej aktivity. Do veľkej miery si myslím, že nielen mne, ale celkovo nášmu družstvu pomohla povaha nášho trénera, ktorý chtiac-nechtiac pôsobil a pôsobí ako tmel našej party. No a prečo stále zotrvávam? Vlastne ani neviem.. je to už taká bežná súčasť života, asi si dnes ani neviem predstaviť, čo by som robila v piatok večer, keby som nemala tréning. A asi ma to aj baví, i keď občas váham, či už na takéto srandy nie som trochu stará ;).

 

V Lide nepôsobíš len ako hráčka, ale i ako trénerka mládeže. Aké je to byť trénerom? Vieš teraz lepšie pochopiť Maťa na tréningoch? V čom je to iné stáť na striedačke ako hráčka a ako trénerka? Poslednú sezónu si so svojimi mladými chlapcama dosiahla i vcelku pekné výsledky, čo stojí za tvojim trénerským umením?

Je to trocha iný pohľad, to hej. Trošku človeku inak bežia tie myšlienky, keď sa pozerá na cvičenie, že o čom by to asi malo byť. Nehovorím, že vždy každé cvičenie analyzujem na tristo spôsobov, ale snažím sa byť na tréningoch sústredená. Maťove tréningy vedia byť pre mňa veľmi inšpirujúce, nie len ako pre hráčku ale aj ako pre „trénerku“.

Byť „trénerkou“ nesie oveľa viac zodpovednosti ako byť hráčkou. Keď sa raz vykašlem na tréning ako hráčka, nič sa nestane. No vynechať tréning ako „trénerka“ znamená, že niekoľko ľudí bude o niečo ukrátených. Keďže býva často veľký problém nájsť za seba náhradu, lebo v tomto svete máme všetci toho strašne veľa, musím robiť kopu kompromisov, aby som vedela stíhať všetky tréningy. Na striedačke je to také kadejaké, rozhodne to človeka vie vyšťaviť rovnako. Zatiaľ čo tréner to má náročnejšie psychicky, hráč si to odmaká fyzicky. Ako hráčka sa sústredím najmä na svoju hru – hru jedného hráča, kdežto ako „trénerka“ tam mám tých hráčov o čosi viac. Bývajú to zmiešané pocity - občas chceš detiskám niečo povedať, no je to jak hrach o stenu, občas dačo urobia, že by som si nohy bozkávala, že som im niečo dobré vnukla.

No, chalani sú predovšetkým strašne šikovní, neviem do akej miery sa tu dá hovoriť o mojom umení či úspechoch - jediné, čo považujem za svoj úspech dosiahnutý na tomto poste je to, že sa Viktor Šulla naučil na tréningu pískať na prstoch. Inak sa snažím robiť tréningy na hrane medzi tým aby sa v niečom zlepšovali, no aby ich to aj bavilo. Sú to predsa len deti, ešte bude kopu vecí, ktoré ich budú v živote nebaviť ;).

 

Dlhšiu dobu si hrala po boku Romči Kucejovej a Majky Braunovej.  Minulý rok si si to ako center vyskúšala s viacerými krídelníčkami. S kým si, ale najviac rozumieš na ihrisku?

Môj kamarát má také heslo: „Hraj tak, aby sa tvojím spoluhráčom hralo s tebou čo najlepšie a tvojim protihráčom čo najhoršie.“ Nie vždy je tomu kvôli mojej povahe a blbým kecom tak, no snažím sa k tomu aspoň priblížiť a preto ak sa dá, snažím sa hru prispôsobovať krídelníčkam. Keď viem, že niektoré krídlo je menej behavé, nevybehnem ako center až tak hlboko. Naopak keď viem, že ma niekto zastúpi, dovolím si väčšie výlety. Ťažko povedať s kým najradšej, baby sa veľmi veľmi zlepšili za poslednú dobu a je to len o tom, že každá sme nejak iná – niektorá viac behá, niektorá ma lepšiu strelu, iná vie šikovne prihrať – treba len využiť to, čo ktorá ponúka. Rada hrám s Kačenou, Stankou, Tamčou, Boďom, (G)Aďkou.. v obrane rada s Evinou, Julkou, Negližou.. jejda, však ja rada so všetkými ;)

 

Ako tipuješ, že dopadnú najbližšie zápasy, ktoré odohráte už túto sobotu v domácej Šturák aréne? A aké vyhliadky a ciele máš do novej sezóny?

No optimisticky poviem, že máme na to aby sme oba zápasy vyhrali. Zápas s Banskou Bystricou bude zrejme dosť ťažký, už v minulosti nás vedeli pekne potrápiť. Vlani sa nám tuším podarilo zdolať bystrický káder oba razy (žiaľ Zuzi len raz J ), no bojovnosť im nechýbala. Tento rok pôsobia Bystričanky veľmi silným dojmom, keďže posledné kolo prehrali s Kysuckým Novým Mestom len o gól. Uvidíme ako pristúpime k príprave na zápas v piatok a rovnako i k zápasu v sobotu.

Zápas s Florpédom bude o inom. Podľa všetkého by sme mali byť papierovým favoritom my, no stáva sa kadečo. Hlavne treba opäť zodpovedne hrať a byť pripravený na všetko a to aj po psychickej stránke ;).

Pravdupovediac, ja sa veľmi vyhliadkami do sezóny nezaoberám. Ja to beriem od zápasu k zápasu. Akože, mohli by sme aj niečo pekné vyhrať, ale tak pokiaľ nebudeme posledné, bude dobre a tak to beriem aj u mojich zverencov (ale nie že sa prestanete snažiť vy mrochty lenivé! :)

 

Páči sa ti nejaký chalan z Lida?

Páči :)

 

Ak máš niečo na srdci a chceš ešte niečo odkázať Lidosvetu, nech sa páči máš priestor.

Nie. Už som toho natrepala dosť...

 

Za tvoj čas ti Zuzi ďakujeme, a nech ti tie tipy vyjdú!

 

Evelyn Macová